Jeho excelencia

Autor: Pavol Trúsik | 10.1.2013 o 9:16 | (upravené 10.1.2013 o 10:48) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  137x

Trubač roztrúbil, že prezident nie je vrah. Pre dôveryhodnosť trúbenia mal uviesť, ktorí politici majú na rukách krv Roberta Remiáša a ktorí politici týchto vrahov len nemo potľapkávali po pleci.

Jeho excelencia má toho na rováši naozaj hanobne veľa. Jeho curriculum vitae je svedectvom o reťazi pokleskov, ktorá zväzuje ostatné desaťročia našich dejín.

S komunistami ho viac ako členstvo v strane spája neschopnosť (úmysel) z pozície generálneho prokurátora vyšetriť záhadu stratenia celých zväzkov ŠtB, čo je zhruba  miliónkrát väčší zločin než skartovanie Matovičovej výpovede, ktorá sa neskôr zopakovala a kedykoľvek sa zopakovať môže. Pozri: http://www.topky.sk/cl/10/1336073/Gasparovic-sam-uz-bol-generalnym-prokuratorom--Pohorel

Ďalšou kapitolou Gašparovičovej kariéry bolo jeho súdružníctvo s Vladimírom Mečiarom. Prvý prezident SR Michal Kováč nebol vtedy pre toho dnešného, ktorý tak brojí za úctu k hlave štátu, ničím iným než starým chu*om. Tento postoj slovenskej elity viac ako vulgarizmy vystihli konkrétne činy: únos prezidentovho syna, vražda Róberta Remiáša. Vďaka amnestii vtedy ešte Gašparovičovho siamského dvojčaťa Vladimíra Mečiara sú v týchto prípadoch formálne nejasnosti, avšak iba formálne. Rakúske vyšetrovacie orgány, slovenskí novinári a každý aspoň trochu zorientovaný občan má v týcho udalostiach jasno. Verzia, že celá vec bola zosnovaná v kruhoch vládnucich (vrátane SIS) nemá konkurencieschopnú alternatívu. Nielen porušenie Gauliederových práv, ale aj Remiášova krv na rukách elít, je skutočným vyjadrením úcty slovenských elít k našim občanom, tej úcty ktorou sa dnes aj Gašparovič svojim láskuplným deduškovským pohľadom obhajuje.

Nedávno som natrafil na zaujímavý príbeh z východného Slovenska. V čase komunizmu istý člen strany zabil laického kazateľa. V snehu zostali stopy vedúce k domu vraha, no polícia si na ne isšla posvietiť až o niekoľko dní neskôr. Vrah bol teda udaný bratom obete, no vyšetriť ho nemohli pretože, bol členom strany. Vrahovo meno sa v tejto obci stalo verejným tajomstvom. Nakoniec bolo vyslovené ním samotným, keď sa opil v krčme. No ani toto vyplakanými slzami zmáčané priznanie neviedlo k ničomu.

Toto je môj prvý článok z môjho blogu. Založil som si ho zo solidarity k blogerovi, na ktorého bola prezidentskou kanceláriu podaná žaloba; nech by bol aj jeho príspevok ten najhlúpejší na svete. Človek, ktorý tak vehementne demonštruje úctu k občanom, človek ktorý sám nemôže byť spravodlivo súdený, pretože parlament okupujú ľudia, ktorými bol dotlačený na trón, nemá na takúto žalobu morálne právo.

Príbeh pána prezidenta sa zapíše do histórie. Zmizne z neho väčšina jeho prerieknutí, no nezmizne z neho pach Vladimíra.                                                                                                                                                 Ľudskú malosť, ktorá je už v danej dobe tak priezračne čistá, časový odstup ešte väčšmi prečistí.

Ani Ivana Gašparoviča však úplne nezatracujme. Ešte môže spraviť jedno veľmi správne, obdivu a nasledovania- hodné rozhodnutie: môže odstúpiť a činiť pokánie.

Pán prezident, pozývam Vás do krčmy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?