Môže kresťan voliť SaS?

Autor: Pavol Trúsik | 2.3.2016 o 17:11 | (upravené 2.3.2016 o 18:00) Karma článku: 6,84 | Prečítané:  1614x

Môže. A teraz dlhšia odpoveď, resp. ako sa rodí voličské rozhodnutie tohto samozvaného kresťanského blogera:

Svieži kresťan so živou vierou alebo popol si sypem na hlavu

Ako každý kriticky zmýšľajúci kresťan, aj ja vidím tú hlbokú priepasť medzi nami, ľuďmi hlásiacimi sa ku kresťanským hodnotám, a skutočným učením, ktoré vyznávame. Preto som aj ja privítal nový svieži vietor, ktorý mal najmä na kandidátke hnutia OĽaNO priviať neokukané tváre autentického kresťanstva. No keďže nám už na dvere klopú ďalšie voľby, je potrebné kriticky zhodnotiť aj týchto ľudí a tento typ kandidátov. Jednoznačne si myslím, že Vašečka a spol. patrili v NRSR k tomu lepšiemu. Musím sa však zmieniť aj o sklamaní, ktoré som ako ich volič zažil. Niektorí kresťanskí kandidáti akoby mali klapky na očiach. Príliš videli len tú svoju akože najvýsostnejšie kresťanskú tému (prolife, heteroreferendum) a venovali sa jej tak exaltovane, až v nej zlyhali, kým ostatné témy zanedbali. Aj keď sa necítim byť odborníkom v tejto oblasti, nápad zatvárania umelo oplodnených matiek považujem za bohapusté šialenstvo. Návrh takéhoto zákona však podporili takmer všetci poslanci, o ktorých tu hovorím (snáď väčšina z nich by sa v druhom čítaní zachovala inak). Branislav Škripek zas, už ako europoslanec, prispel k „upokojeniu“ predreferendovej atmosféry tým, že cenzurovanie agitačnej kázne, síce nepriamo, no i tak nepríčetne, prirovnal k vyvraždeniu redakcie Charlie Hebdo. Práve toto referendum nás úplne obnažilo a v mnohých prípadoch poukázalo, že kresťanskú vieru používame len ako prostriedok realizácie svojho ega. Tu však musím povedať aj to, že vo vnútri cirkevného prostredia (prevažne protestantského) som zachytil prekvapivo vyváženú, pokojnú a múdru diskusiu (jej ovocím bolo napr. aj toto vyhlásenie https://gloria.tv/media/A6YpM82S6p).  Ďalším ťažkým zlyhaním bol Kuffov postoj k voľbe predsedu NKÚ, kde pán poslanec otvorene podporil najtemnejšie sily slovenskej politickej scény a podrazil nohy všetkým voličom.  

Myslím si, že kresťan má od kresťana v politike očakávať vyššiu mieru aktivity, väčšiu angažovanosť v otázkach sociálnej oblasti, zdravotníctva, školstva, boja proti korupcii, spravodlivosti, menšín, podpory aktivít pre núdznych ľudí v menej šťastných kútoch sveta (bez ohľadu na ich náboženstvo) a v tomto období aj v problematike migrácie.

Naša historická skúsenosť a biblický pohľad

V minulosti to boli práve hlboko veriaci ľudia, ktorí v úlohe politikov posúvali náš národ vpred. No zároveň to boli aj rozhľadení a kriticky zmýšľajúci intelektuáli, ktorí neboli posadnutí len jednou nepodstatnou témou. Bratislavské evanjelické lýceum, aj vďaka zásluhe Mateja Bela, bolo elitnou medzinárodne uznávanou školou, odkiaľ študenti odchádzali na západné univerzity a vracali sa späť pozdvihnúť svoj národ. Tento pohľad do histórie a dejinnú úlohu kresťanov v politike ma vedie k preferovaniu tých osobností, u ktorých sa kresťanské hodnoty snúbia so vzdelanosťou a určitou mentálnou triezvosťou, ktorá im nedovolí spraviť si z jednej témy fetiš, a tak v nej ako i v ostatnom nakoniec zlyhať.

Tiež si treba uvedomiť, že samotný Kristus nebol žiadny radikálny fundamentalista, skôr mohol byť vnímaný ako liberálny teológ viac sa prikláňajúci k sekularizmu než k teokracii. Nešiel cestou politika, pretože mocensky presadené kresťanstvo môže byť len karikatúrou skutočnej viery. Bol slabým no hlbokým, kým mnohí fundamentalisti sa usilujú byť silnými, čím však možno len kompenzujú plytkosť a nezrelosť svojej viery. Navyše z hľadiska kresťanstva a morálky vôbec je vždy podozrivé, keď niekto celkom zištne poukazuje sám na seba ako na kresťana či nositeľa morálnych hodnôt, tak ako to robia mnohí kandidáti. K tejto téme ešte odporúčam prečítať si nedeľnú kázeň Ondreja Prostredníka:  http://www.velkykostol.sk/kazne/kazen-na-3-postnu-nedelu-okuli-28-2-2016/ 

Toľko z kritiky kresťanských politikov a vlastnej sebareflexie. A teraz môjmu k rozhodnutiu pre nastávajúce voľby.

Koho zvolím tentokrát?

Za základný problém štátu nepovažujem homo-loby, no jeho nemorálny oligarchický a kleptokratický charakter. Ten nielen brzdí rast životnej úrovne čestných ľudí, ale cez zdravotnícke mafie zapríčiňuje zbytočné trápenia, úmrtia a traumy. Teda z lásky k sebe i blížnemu svojmu určite nebudem voliť Smer. Osobne ich nepovažujem za ľavičiarov, kresťanov, vlastencov,... len za zlodejov. Tým pádom nemôžem voliť ani SNS, ktorá pod novou tvárou predsedu prináša len starú známu gardu. A keďže som čítal Gorilu, čím má strana ďalej od niekdajšej SDKÚ, tým má u mňa lepšie preferencie. Z relevantných strán tak vylučujem KDH, hoci gorilí tieň naň dopadá možno najmenej, no sú tu aj vyššie spomenuté dôvody (sprostý zákon o umelo oplodnených matkách, nevýrazní odborníci, absencia katolíckych osobností, ktoré by sa vedeli kriticky vyjadriť aj k témam ako kauza Bezák či xenofóbia v cirkvi), navyše ako kresťan mám na kresťanov v politike vyššie požiadavky. Sieti vyčítam napr. Fedora, ktorý si už dávno pred Gorilou vytvoril korupčný imidž pri kauze pozoruhodnej zákazky reklamných predmetov pre Ministerstvo obrany. Pri prepuknutí ďalších káuz ho zas viac než ich samotná podstata, trápili úniky informácií. Matovičove nahrávky a Procházkov postoj voči Kiskovi v kampani pred prezidentskými voľbami nevrhajú najlepšie svetlo ani na potenciálneho premiéra SR. Aj voľba Mostu-Híd by pre mňa bola kompromisom, napr. pre zlyhanie inak sympatickej Žitňanskej po prepuknutí Gorily, keď zostala stáť na strane Dzurindovej SDKÚ, ďalej sú tu aj ďalšie skutočnosti vyplývajúce zo spisu Gorila a podozrenie z Trnkovej podpory. Kollárova strana je pre mňa neznámou, no celkom sa mi na nej nepozdáva jej neštandardný vstup do politiky. Na ďalších malých stranách zas zjavné prepady hlasov. Navyše na Skoku, podobne ako na SNS, aj ich otvorenosť k spolupráci so Smerom.

 

Preto uvažujem o stranách SaS a OĽaNO-NOVA.

Vnímam ich ako Gorilou nedotknuté strany bez akýchkoľvek korupčných káuz. To znamená, že dodržiavajú pre politické zoskupenia to najrevelantnejšie  prikázanie: nepokradneš.  

Výhodou strany SaS je, že ide o kompaktnú a konštruktívnu stranu (za pád vlády ju neobviňujem, keďže oni hlasovanie nespojili, názor neotočili a spolu s OĽaNO a OKS vytvorili trojicu zoskupení, ktorá stála proti inej trojici – nešlo teda o zradu jednej strany voči všetkým ostatným ako sa to zvykne interpretovať). Navyše, zrejme majú najlepší ekonomický program a širokú plejádu osobností, ktorých môžem krúžkovať s čistým svedomím. V prípade voľby tejto kandidátky, ako prvého určite zakrúžkujem Petra Osuského. Je to morálny, vzdelaný a rozhľadený človek, brilantný rétor pevne kráčajúci po stopách svojich predkov, významných evanjelických osobností. V politike vždy stál na správnej strane a v zoskupení, ktorého voľbu som si nikdy nevyčítal. Snúbil sa v ňom konzervatívny človek s liberálnym politikom (najmä v ekonomických otázkach), čo síce znie trochu zvláštne, no myslím, že aj týmto rozmerom sa stáva nasledovníkom Krista. Aj ďalších kandidátov s glancom OKS (Dostál, Kuhn) považujem za hodných mojich voličských krúžkov. Ďalej by to mohli byť aj skvelí a v mojich očiach bezúhonní odborníci ako Sulík a Mihál. Osobitným prípadom je Poliačik, ktorého osobne považujem za najväčšieho kresťana v politike v tomto volebnom období, a to aj napriek tomu, že kresťanom nie je. Dôvodom je predovšetkým jeho spracovanie témy utečencov. Zvláštnym úkazom u tohto politika je, že sa veľmi dobré počúva, aj keď s ním nesúhlasím. Patrí k najaktívnejším poslancom a v jeho spôsobe rozmýšľania cítiť čosi kresťanského, bez čoho sú aj kresťansky správne názory nekresťanské (aj názor je výsledkom činu uvažovania a morálnym aspektom každého činu je jeho hybná sila – motivácia; myslím teda, že Poliačikova osobnosť je pre kresťanov i nekresťanov prínosom).

OĽaNO-NOVA je deštruktívna strana vedená tak trochu šašom Matovičom. Myslím si však, že byť protisystémovou stranou v kleptokratickom systéme nie je vôbec na škodu. Takisto nie je na škodu mať jedného parlamentného šaša (no mať ich dvoch by už bolo priveľa). Narozdiel od svojich priateľov a Štefana Hríba si tiež myslím, že krúžkovať pod Matovičom neznamená voliť Matoviča (skôr naopak) a ich hyperkritický vzťah k tomuto politikovi považujem za absolútne neadekvátny. To, čo ma však k tejto kandidátke najviac priťahuje je Lipšicova NOVA. Opäť vychádzam zo spisu Gorila, ktorý mi tentokrát odporúča voliť tohto pravicového politika. Nič by tak neposlúžilo k akémusi očistnému duševnému a morálnemu pozdvihnutiu slovenskej spoločnosti než úprimný boj proti mocným a bohatým bezočivcom – politikom a oligarchom – a odsúdenie aspoň jedného z nich. Nemyslím si, že sa tak môže stať do 4 rokov, no ak má niekto predpoklady takýto proces naštartovať, je to zrejme Daniel Lipšic. Domnievam sa, že preferenčného hlasu sú hodní aj jeho kolegovia Klimek a Grendel. Ďalej sú tu biele vrany (učiteľ Žarnay, doktor Suchánek, lesník Mičovský), na elitných západných univerzitách vzdelaná aktivistka Remišová a zaujímaví sú možno aj ďalší kresťanskí kandidáti, ako napr. Krajči, Szollos, Hrubá, Pollák

V sobotu sa rozhodnem, ktorú z týchto dvoch kandidátok vložím do obálky a aké štyri čísla na nej zakrúžkujem.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?